Keď sa mi mala narodiť dcéra, tak som si povedala, že budem používať jednorázové plienky. Hádam nebudem taká hlúpa, a nebudem sa popri toľkej robote zaoberať ešte aj praním a žehlením plienok. Lenže s postupom času a čoraz väčším prievanom v peňaženke, naháňaním sa stále za nejakou akciou, vláčením veľkých balíkov plienok som pochopila, že to nie je až tak super. Jednorázovky sú síce jednoduché na použitie, po použití s nimi nie je žiadna práca -odhodíte do koša a hotovo. Vlastne to nie je celkom tak. V koši sa hromadia mokré a zapáchajúce plienky, v tom lepšom prípade len od moču :-) , ktoré treba každú chvíľu vynášať do smetiaka. A v čase, keď sa nám ten smetiak zaplní nám dôjde, koľko odpadu vyprodukuje jedno dieťa za svoje plienkové obdobie. A o zložení plienky ani nehovorím- samá chémia. Veď ako inak by bolo možné, aby mali deťúrence zadočky suché až "12" hodín. Teraz, keď má malá 14 mesiacov začínam vážne uvažovať nad tými látkovými. Vlastne som sa už rozhodla.
Ako sa to všetko začalo...
30.03.2012 15:49:19
Komentáre
akosi